...alebo KEDY JE TEN SPRÁNY ČAS ZAČAŤ.

Pred mnohými rokmi, keď sa voda sypala a piesok sa lial... 😊, alebo, keď boli deti malé... žila som v domnienke, že musím robiť všetko najprv pre ostatných a potom niekde na konci som ja.
Veľa žien to pozná. Hlavne vetu: keď urobím toto a toto, potom sa budem venovať sebe. Keď deti skončia školu, keď vyrastú, keď budú samostatné. Aj také banálne veci, ako je prechádzka sama so sebou, dá našej mysli zabrať, pretože sa domnievame, že ten čas by sme mali využiť ináč a pre iných.

Už len také veci, ako je jesť zdravšie, alebo začať sa hýbať, aktívne relaxovať, venovať sa sebe samej, je pre našu hlavu obrovský „projekt.“ Je to niečo, na čo sa potrebujeme pripraviť, akási veľká zmena a podobne.
Toto bol aj môj prípad, myslela som si dokonca, že ak si zoberiem 1 hodinu denne pre seba, že prídu výčitky, obviňovanie, prišli hlavne od seba samej. Pocit, že toto si naozaj nemôžem dovoliť. Pamätám si, že po pôrode s kilami navyše som bola zo seba zhrozená a nevedela som, či sa vrhnúť do nejakej diéty, alebo začať behať. Bolo toho toľko potrebného v mojom hlave, čo mi diktovalo potrebu nejakej obrovskej zmeny a radikálneho riešenia.
Neskutočný pocit tlaku a veľavýznamné pohľady okolia, reči: "Neboj, keď budeš kojiť, to odíde samé."
Nie neodišlo a neodchádzalo to tak, ako celebritám v dnešnej dobe, keď 8 týždňov po pôrode už pendlujú v Smotánke v obtiahnutých overaloch...
Nerobila som nič, lebo som mala pocit, že nemám čas. Stále som však tlačila pred sebou ten moment, že keď všetko už bude na poriadku, tak začnem...
Postupne, deň za dňom som si uvedomila, že som v tom. Nie „v tom“ 😊, ale vo FLOW.
V takom ladnom nastavení. Ani som nevedela špecifikovať, kedy to celé začalo. V podstate neprišlo žiadne veľké rozhodnutie.
Bolo to o tom, že som nejako prirodzene začala veľmi malými krokmi. Na pár minút, ale každý deň som sa išla prejsť. Kratučké 10 minútové rýchle prechádzky, ktoré postupne prešli na bicyklovanie. Po niekoľkých týždňoch z toho bola hodina. Deň za dňom som zisťovala, že nejak prirodzene nesiaham po sladkom, na pitie si telo pýta len vodu a to celé mi robí dobrý pocit. Zistila som, že takto nenápadne to môžem robiť vo všetkom. Tak nejak obísť „hlavu“.

Vrátila som sa v slovíčku „akože“.
AKOŽE si idem len tak obuť tenisky, sadnúť si na bicykel a trochu sa povoziť. Odrazu bolo z toho 30 minút. ..
Dám si najprv poriadny, kvalitný obed a potom si AKOŽE dám dezert.... po obede už nezostalo miesto na sladké...
Akože zoberiem kočík a idem len dieťa uspať a šup hodinová prechádzka za mnou...
Zaujímavé bolo večerné mlskanie, keď deti spali a bola pohoda, hlava si pýtala niečo na ukľudnenie. Raz som použila vetu: „Akože som už mala“. To bol prelom. Ešte väčší, keď som to spojila s tým pocitom, že to tak je.

Také malé kroky sú veľmi dobré a fungujú v akejkoľvek oblasti. Napríklad aj vtedy, keď sa chcete niečo naučiť. Niečo nové, v nejakej oblasti, alebo ak napríklad robíte doma ako ja. keď mám ísť pracovať ako personalista a sadnúť si k „veľkému PC“, beriem to tak, že si idem na 5 minút porobiť. Jasné, že tam sedím dlho. Dôležité však bolo, že som pred sebou nevidela veľkú horu, ktorú musím zdolať, ale malý kameň, ktorý stačí prekročiť, zdvihnúť, alebo obísť

Netreba sa nejak veľkolepo rozhodovať. Máme tendenciu toto veľké gesto plánovať na nejaký konkrétny termín. (najlepšie od zajtra, od pondelka, nového mesiaca, roka apod.)
Netreba nad tým ani nejak zvlášť rozmýšľať.
Ak sa nastavujeme na to, že ideme hodinu behať, rýchlochôdzovať, alebo hocičo iné, naša myseľ je okamžite v opozícii a hádže nám tie najdôležitejšie argumenty, ktoré nás prevalcujú. Čím menej minút, tým menej tlaku. Ak si obuješ tenisky a povieš si, že sa ideš na 5 minút prejsť, na to nie je argument. Tvoja hlava nebude namietať.
Ono je to v podstate o tom, že sa aj niekde v pozadí bojíme. Zlyhania, nezvládnutia, toho že to nevydržíme (veď už toľko krát sme sa do toho púšťali...). No ale 5 minút dáme kedykoľvek.
Práve o to ide. Ten malý krok, tých 5 minút, ktoré sa nám nezdajú také mega. Veď je to len 5 minút, tie naša hlava akceptuje. Stačí to na to, aby si si týmto spôsobom vytvárala svoj vlastný návyk, na čokoľvek čo chceš mať vo svojom dni, alebo v živote. Ako chceš žiť, jesť, vyzerať, čo chceš robiť. Posúvať sa o 5 minút vpred.
A ako začať zdravšie jesť, bez toho, aby si sa psychicky pripravovala na diétu? Veľmi jednoducho. Urči si svoj prvý malý krok.
Niekto pije 2 litre sladených nápojov denne. 1 liter vymeň za vodu, po 3 dňoch množstvo zväčšuj, až kým Tvoj pitný režim nebude tvoriť len čistá voda. V „zdravovaní“ je neskutočne veľa možností, tak ako v pohybe, alebo priateľskej mysli.
Zvykli sme si, že keď chceme niečo zmeniť, že to musí byť všetko, naraz a hneď. Ináč to nebude fungovať.. Opak je pravdou.
Na našej stránke: www.mizulifestyle.sk, po prihlásení, budeš mať sprístupnený náš program - „30 dňovka“, ktorá je bezplatná. Máš v nej celý postup na oblasti zdravého životného štýlu. Pomalé, ale isté kroky.
...že Ty sa ponáhľaš? OK.
Ak sa potkneš a padneš, vstaň a choď na to odznova, chytrejšie a pomalšie.
Vieš kde nás nájdeš. Pridaj sa k ženám, ktoré sa majú rady.
Program je sprístupnený pre všetkých prihlásených a je FAKT BEZPLATNÝ 😊