Dnes si dáme malú úvahu o nás – ženách.
Lebo ak je na svete niečo, čo by si zaslúžilo zápis v Guinnessovej knihe rekordov, tak je to ženská sila a ženské podceňovanie sa. Jedno bez druhého, ako keby ani nešlo.

My – odolné ako Nokia 3310, ale so sebavedomím rozliateho jogurtu
Skúsme si to predstaviť. Prežijeme:

24-hodinové kontrakcie, čo by mužov poslali priamo do vesmíru 🚀
Home office, keď dieťa revom konkuruje motorovej píle a pes sa rozhodne cikať do papučky 🐶
Rozchod, pri ktorom sme sa najprv rozpadli na milión kúskov, a potom sme sa vlastnými rukami poskladali späť – silnejšie, ale s novou záľubou v tarotových kartách a self-love knihách ✨
Každodenné: „To zvládnem sama, veď to je nič.“ (Nie, nie je to nič. Ale my to aj tak robíme.)

A napriek tomu všetkému – keď príde na pochválenie samej seba, na nejaké to „Ja som fakt dobrá“, tak… ticho. Max tak nesmelé: „No, tak… snažím sa.“

Prečo sme na seba prísnejšie ako inštruktorka zumby?
Prečo máme pocit, že ak sme nezachránili planétu, nevyhrali maratón a popritom nevyzdobili detskú izbu na úrovni Pinteresta, tak vlastne robíme málo?
A prečo, preboha, keď nám niekto povie: „Si úžasná,“ odpovieme: „Ale prosím ťa…“ Čo keby sme skúsili: „Ďakujem, viem!“? (Šok, viem.)

Ženy dokážu zázraky, len ich voláme inak: bežný deň. Naše malé víťazstvá – to, že sme vstali aj keď sa nám nechcelo, že sme sa postavili za seba, že sme sa ospravedlnili samej sebe za roky sebakritiky – to sú tie najväčšie výhry.

A úplne najväčšia sila? Naučiť sa vidieť sa tak, ako nás vidia kamošky. Lebo keď sa na teba pozriem ja, vidím ženu, ktorá si zaslúži potlesk aj bez dôvodu 👏.

Takže dnes – skúsme sa na seba pozrieť menej kriticky a viac kamoško. Povedz si niečo pekné, aj keby to bolo len „Dnes mi ide ten cop fakt dobre.“ Lebo sila ženy nie je len v tom, koľko unesie. Je aj v tom, že si konečne povie: Som fakt dosť dobrá.

A to si, kamoška. 💪❤️