Poznáš to, keď sa hovorí, že na začiatku vzťahu máme „ružové okuliare“? Vraj vidíme len to dobré, všetko je krásne a dokonalé, a až neskôr nám začnú padať klapky z očí. Ale čo ak to vôbec nie je o ružových okuliaroch? Čo ak na začiatku vzťahu vidíme toho druhého človeka presne takého, aký naozaj je? Nie cez nejaké ilúzie, ale práve cez tú jeho najlepšiu verziu.

A teraz sa zamysli: nie je to tak trochu aj naopak? My samy sme na začiatku vzťahu tie najlepšie verzie seba. Milé, láskavé, chápavé... sme plné radosti, energie a chceme dávať to najlepšie zo seba. A čo je na tom najlepšie? To sme my – skutočné my. Naša podstata, ktorá sa chce prejaviť, keď sme otvorené, nadšené a samy sebou.

Čo sa zmení časom?
A teraz si vezmi, čo sa deje neskôr. Prídu každodenné povinnosti, možno nejaké konflikty, a zrazu si začneš všímať veci, ktoré Ťa rozčuľujú. Ale sú to naozaj chyby? Alebo len Tvoje očakávania, ktoré ten druhý nesplnil?

Lebo povedzme si úprimne – aj my máme očakávania. Možno chceme, aby partner niečo urobil tak, ako si myslíme, že je to správne. A keď to tak nie je, začíname to vnímať ako problém. Alebo sme si jednoducho vysnívali určitý obraz a keď realita nevyzerá presne tak, ako sme si predstavovali, máme pocit, že je niečo zle. Ale naozaj je? Alebo sme len my začali pozerať inak?

A čo my?
Priznajme si to – aj my sa meníme. Na začiatku vzťahu sme často ako slniečko. Máme trpezlivosť, chceme počúvať, rozosmievať, byť oporou. Ale časom sa možno objaví únava, frustrácia, alebo nás niečo začne štvať. A zrazu si môžeme myslieť, že tá „dokonalá verzia“ nás na začiatku bola len pretvárka. Ale nebola. To sme boli my – tie pravé, milé, láskavé a prijímajúce. Len sme sa možno nechali strhnúť očakávaniami, rutinou alebo tlakom.

Vzťahy ako zrkadlo
Vieš, čo je zaujímavé? To, čo nás na partnerovi najviac štve, často hovorí viac o nás ako o ňom. Ak nám napríklad vadí, že nie je dostatočne pozorný, možno si samy nevenujeme toľko pozornosti, koľko by sme potrebovali. Ak nás rozčuľuje jeho chaos, možno túžime po väčšom poriadku v našom živote.

Vzťahy nás učia nielen o druhých, ale aj o nás samých. Nie je to vždy ľahké, ale keď sa na to pozrieme takto, môže to byť oslobodzujúce.

Byť tou ženou, ktorou si na začiatku
A možno je to celé o tom, aby sme sa vrátili k sebe. K tej žene, ktorou si bola na začiatku – nie len vo vzťahu, ale vo svojom živote. Tá žena, ktorá bola milá, láskavá a plná energie, to si Ty. To je Tvoja podstata. A hoci sa môže zdať, že ju niekedy prekryjú očakávania, frustrácie alebo únava, vždy je tam. Stačí sa k nej vrátiť.