Dovolenkové postrehy z jesenného Egypta, alebo aj nie...

MiZu
Na takúto dovolenku som išla prvý krát. Na teplú, na jeseň.
Toho, pre čím som mala taký rešpekt, sa ukázalo ako neopodstatnené.
Asi je jasné, keď sa povie Egypt, čo ľudia čakajú. Nie, žiadna faraónova pomsta. Keď máš tie správne lieky, nie je o čom debatiť.
Teplo: nie je to tu také, ako som si myslela. 30 cez deň je akurát aj na ranné kardio aj na plávanie a ležanie na pláži a večer? Večer mi je zima 😊 Mikina a tepláky sú na dennom poriadku.
V rezorte je veľa „slovače“ a iných národov 😊 poďme si rozobrať či tu máme nejakú rozdiely, ak by som nepočula ako rozprávajú...
... viete čo, vôbec sa mi nechce. Nechce sa mi riešiť iných ľudí, ako žijú, čo a prečo jedia, či sedia, ležia, alebo sa len tak prevaľujú zo strany na stranu s rukou, v ktorej je neustále strčený mobil.
Každý máme možnosti, každý máme slobodnú vôľu, svedomie a jeden život.
Každý máme obrovský potenciál, niekto ho naplní, niekto nájde a chce sa k nemu priblížiť. Niekto ani netuší, že môže a že má.
Skúsme sa len tak trochu pozastaviť nad tým ako vnímame vlastný život. Cítim sa dobre. Chýba mi niečo? Z čoho mám strach? Strach a frustrácia pramenia niekde tam hlboko aj z toho, že sa obávame niečoho čo by sme aj chceli, ale zároveň sa nevieme vzdať niečoho iného.
Niekto má veľké sny a ciele a ide za nimi plnou čiarou vpred, bez pochýb.
Ja mám len jeden zámer. Prežiť každý deň vo vnútornej slobode rozhodovania sa o tom, ako sa chcem cítiť, nezávisle na tom, čo sa okolo mňa deje. Nebojím sa ale ani toho, že svoje emócie odviažem a trochu povolím uzdu, mám rada kontrasty, vďaka nim objavujem moje nové sny.
Ak nemáte reálne žiadny špecifický cieľ ( a to neznamená, že musíte objaviť nový liek, alebo dokázať teóriu strún), je to veľmi zaujímavé žiť práve vďaka kontrastom život, kedy je vám ukazovaná vaša vlastná cesta.
Poznáte hru: teplo-zima? Tak to je presne ono. Musíte počúvať nejakého navigátora, ktorý hovorí signály a vy na základe nich viete určiť cestu – miesto. Je to tak aj v našom živote. Naše pocity sú náš navigátor a ukazuje nám – musíme pozorne počúvať, ktorú cestu si vyberať, tu sa necítim dobre, spozorniem a zisťujem čo je teda to opačné, kedy a pričom sa dobre cítiť viem...
A toto je prosím pekne proces nášho života. Ani neviete ako a odrazu si uvedomíte, že vás to doviedlo tam, kde ste prezreli a zistili, čo je to, to vaše. To po čom túžite čo chcete.
Čo k tomu treba?
Pozornosť, trpezlivosť, dôveru v seba.
Vedieť, že chyby nie sú, len kontrasty, ktoré nám chcú ukázať druhú stranu 😊