Hlad patrí medzi základné fyziologické potreby človeka. Už prví primitívni ľudia vedeli, že bez potravy neprežijú. Museli vynaložiť úsilie, aby si ju dokázali zabezpečiť.

V podstate „prvý život“ bol len o tom, ako nebyť hladný (ak nepočítame iné pudy)

Dnes sme sa dopracovali k tomu, že jediné naše úsilie, ako si zabezpečiť potravu je, ísť si nakúpiť z nespočetných možností jedla, alebo zdvihnúť ruku s telefónom k uchu a objednať si niečo, na čo máme chuť (nemusíme sa preň ani načiahnuť, pretože v tej ruke je permanentne).

Zabudli sme rozoznávať hlad a pocit nasýtenia. Odklonili sme sa od našich predkov, od toho ako vnímame telo, a tým, že to, čo tvorí náš jedálniček, už zďaleka nie je jednoduché, čo sa zloženia týka, ani základné, čo sa týka spracovania.

Jeme kedy chceme, či sme hladní, alebo nie. Siahame po spracovanom jedle, ktoré nám ubližuje a napriek tomu, si ho doprajeme zas a znova.

Opakovanie si vyberáme jedlá, po ktorých sa necítime dobre ani fyzicky, ani psychicky.

Napriek vlastným výčitkám a hnevu voči sebe, vďaka pocitu zlyhania, znova a znova nevieme odolať pokušeniu, ktoré je na každom kroku.

Obklopili sme sa blahobytom nespočetných chutí a jednoduchou dostupnosťou jedla, čo nám spôsobuje náš vnútorný boj, zlyhanie, odopieranie, zlyhanie, hnev, frustráciu...

Nedokážeme ovládať naše chute.

Základným elementom sebadisciplíny je HLAD.

Ak dokážeš kontrolovať to čo ješ a piješ, máš zvládnutý základ.

Dokážeš kontrolovať čokoľvek.