Spomínaš si, kedy naposledy si za svoju pravdu bojovala, hádala sa a presviedčala v totálne zbytočnej téme?

Niekedy máme potrebu uznania či súhlas toho, že to čo tvrdíme je správne, že je to pravda.
V podstate si ani neuvedomujeme, že druhá strana to má presne také isté. Je presvedčená o tom, že argumenty, ktoré používa sú absolútne logické, zdôvodňujúce a úplne jasné.
Ani jedna ani druhá strana nedokáže pochopiť, že to tej opačnej nie je jasné. Obvykle, ak ani jedna strana nesúhlasí, či neustúpi, situácia sa vyhrotí.
Vstupujeme do konfliktu.
Noo a tu to už môže byť o tom, kto vydrží dlhšie....

Ak sa zamyslíš, kvôli akým zbytočnostiam, ktoré nám v tom konkrétnom momente pripadajú ako TO dôležité, sa hádame, tak je to s odstupom času celkom úsmevné, či zarážajúce.
Záleží na tom, či si s danou osobou, na to zaspomínaš, alebo sa už spolu nebavíte.

V skutočnosti vôbec nejde o TO, o čo sa hádame.
Ide o uznanie našej pravdy.
Keď získame súhlas, niekedy dosť nátlakovým spôsobom, naša myseľ sa cíti spokojne, cíti uznanie, uistenie. V podstate, ak by sme sa zamysleli, že to čo tvrdíme, môže byť aj ináč, začali by padať naše dlho utvrdzované presvedčenia.

Veľakrát ľudia z iného uhla vidia naše možnosti, to ako sa dá riešiť pre nás, bezvýchodisková situácia.
To naše: nedá sa, nejde to, nedokážem to, som v koncom, mám to také ťažké, môže byť pre osobu, ktorá nie je zainteresovaná, celkom riešiteľná situácia. Dá pár rád... a sme v konflikte. My si obhajujeme to naše ťažké a druhá strana vidí možnosti.
Diskusie podobného zamerania vedú len jedným smerom, jedna strana je presvedčená, že sa niečo nedá a čaká uznanie toho, aké to má ťažké. Niekedy možno nechce ani nič počuť, len sa posťažovať a potvrdiť ten stav.

Netvrdím, že to majú všetci ľahké. Každému sa zdá jeho kríza tá najťažšia.

Zmeny ale môžu prichádzať len vtedy, keď si uvedomím, že to je na mne. Nepotrebuješ všetko postaviť hore nohami. Stačí sa zamyslieť, či je možno čo i len malinká možnosť, aby to bolo o kúsok ináč.
Môžeš byť tá, čo skúša. Buď tá, čo svoje pevné presvedčenia testuje. Naozaj? Naozaj je to tak, alebo to môže byť aj inak? Pretože, ak to dokáže čo i len jeden človek, tak to možné je.

Hádky typu: čo je správne a čo nesprávne v našej spoločnosti, ktorá strana vlády robí dobre a ktorá zle, sú absolútne zbytočné, neriešiteľné a devastujúce vzťahy. V podstate hádky všetkých tém, s ktorými nič neurobím a nedokážem niečo ovplyvniť, sú úplne zbytočné. Naša spoločnosť má mnoho tém, ktorá rozdeľuje ľudí na dva, niekedy na tri tábory. Vznikajú hádky, ľudia sa dokonca prestávajú rozprávať, stretávať.

Pocit krivdy a nesenie si v sebe pocitu: „toto nikdy neodpustím“, je ten najhorší spôsob masochizmu.

Nabudúce ak sa s niekým blízkym budeš baviť o niečom a uvedomíš si, že sa téma vyostruje, tak sa spýtaj sama seba. Chcem mať naozaj pravdu? Naozaj mi to za to stojí? Nie je lepšie nájsť niečo spoločné? Presunúť pozornosť, či tému na niečo iné?

Len to vyskúšaj a uvidíš, že sa budeš cítiť lepšie.
Nie je to slabosť, práve naopak.