Včera som počúvala rozhovor dvoch Američanov, jeden bol samozrejme motivátor, samozrejme – bestseller autor a druhý podcaster.
Pán motivátor rozoberal to, ako človek môže zistiť čo ho baví a čo by bolo to pravé pre neho.
To len tak na okraj, ale nie o tom chcem písať.

Išlo o to, že by sme si mali zobrať papier, kde si:
- na jednu časť napíšeme všetky naše dobré zručnosti, vlastnosti, v čom máme istotu, naše to naj, naj plusy
- na druhú časť napíšeme to, čo nám nie veľmi ide, prípadne aj nejaké charakterové vlastnosti

Zatiaľ pochopiteľné. Čo bolo zaujímavé je to, čo povedal následne.
„Viem, že bude ťažké napísať tie mínusy, to čo nám nejde, ale skúste v sebe prekopať a nájsť to, čo nie sú vaše silné stránky.“

Zjavne nebol na Slovensku.

A tu je merito veci.
Slovenské ženy, resp. väčšina žien, by nemala problém zapísať práve tú druhú časť.
S prepáčením, by sa „okydala“ od hlavy po päty.

Prečo je to tak?
Prečo sa tak ženy podceňujú?

Možno je to práve tým, že nás od malička porovnávali a poukazovali na susedovie Katky, aké sú milé, ako sa dobre učia, že nemajú zadrbkané šaty a slušne sa poďakujú, pozdravia, poklonia ...
Možno je to tým, že nám hovorievali, že môžeš byť lepšia žena, lepšia matka, manželka, zamestnankyňa, podnikateľka.... čo lepšia, mala by si byť najlepšia 😊

... my sa stále snažíme dosiahnuť niečo, čo vraj, je to pravé. Snažíme sa naplniť nejaké kritérium a očakávania. Hm, ale koho. Smutné na tom je, že takto sa snažili aj naše matky a ich tiež.

Čo keby som Ti povedala, že nie je nutné nič z toho. Nehovorím, že máme spadnúť do americkej eufórie a mať ružové okuliare mysliac si, že sme dokonalý model niekoho.
Pravda je, že nič také neexistuje. Nie je teda čo dosahovať.

Obzri sa na svoj život. Myslíš, že je tam nie je nič, čo je možné oceniť?
Premeň ten život na dni a uvedom si, koľko je v tom pocitov, emócií, prežitkov a myšlienok. Koľko pádov a vyhrabaní na povrch. Koľko výčitiek voči sebe a iným.
Je to únavné. Je únavné chcieť naplniť, či dosiahnuť niečo, čo vlastne ani nevieš aké je vo svojej dokonalosti.
Je únavné niečo niekomu dokazovať. Komu? Komu sa snažíme niečo dokázať.

Sme to my samé. Je to každá z nás, kto sa porovnáva.

Veľmi sa Ti uľaví, keď si uvedomíš, že nikomu nemusíš nič dokazovať, ani sa obhajovať.
Je to sloboda a luxus toho, uvedomiť si, že sa chceš cítiť dobre. Taká, aká si.

Keď ten pocit príde, dostaneš sa do súladu a harmónie so seba samou.
Je to začiatok plynutia toho, prečo si tu.
Tvojho vlastného FLOW.
S každým podobným momentom sa Ti začnú otvárať nové možnosti.
Také, ktoré boli skryté a potlačené pod snahou o dokonalosť.
Aj "superžena" sa raz unaví...