Dnes o tých chvíľach, kedy sa nerozčúlime, nepovieme nič zraňujúce, nevznikne žiaden konflikt... ale aj tak nás niečo vnútri stiahne.

Je to tiché. Nenápadné.
Len sa zrazu rozhodneme, že niečo ukončíme, vzdáme sa, zatvoríme dvere, zatneme zuby... A navonok vyzeráme silne.
... ale aj tak nás niečo vnútri stiahne.

Ale vnútri?
Niečo v nás vie, že sme sa možno rozhodli zo strachu. Zo zranenia. Nie z pokoja.

A až o pár dní, týždňov či mesiacov zistíme, že to rozhodnutie nás vlastne bolí.
Ale naša myseľ ide svoje:
👉 “Veď už som sa rozhodla, musím si za tým stáť.”
👉 “Nechcem pôsobiť, že neviem, čo chcem.”
👉 “Radšej sa už k tomu nevracaj. Bolo to správne.”
👉 “Musíš sa chrániť. ”
👉 “To zvládneš, ako veľakrát.”

A tak sa držíme niečoho, čo nám už neslúži – len preto, že sme to raz vyhlásili za “správne”. A to je moment, kedy prichádza najväčší dar:

Sebareflexia.

🌿 Sebareflexia nie je rozpitvávanie. Je to láskavé zastavenie.
Sebareflexia je, keď sa na seba pozrieš nie ako sudca, ale ako najlepšia kamarátka. A spýtaš sa:

“Prečo som sa takto rozhodla?”

“Bolo to naozaj z mojej sily... alebo z bolesti?”

“Chcem to tak cítiť aj dnes?”

A v tej chvíli zrazu pochopíš:
➡️ Možno si sa rozhodla zavrieť srdce, lebo si už nechcela znova cítiť sklamanie.
➡️ Možno si ukončila niečo, čo malo pokračovať – len preto, že si neverila, že si to zaslúžiš.
➡️ Možno si si niečo zakázala – lásku, radosť, dôveru – aby si sa chránila.
A vtedy to bolo možno naozaj to jediné, čo si vedela urobiť.

Ale dnes?

💫 Dnes môžeš vidieť veci inak
To, čo sa kedysi javilo ako „obrana“, dnes môžeš uvidieť ako zbytočný múr.
A to je v poriadku.
To neznamená, že si spravila chybu. Len si rástla. A keď rastieme, naše “filtre” sa menia. Zrazu vidíme veci jasnejšie. Mäkšie. S väčším pochopením.

Sebareflexia nie je o tom, že hneď musíš všetko meniť. Je to len jemné uvedomenie, že to, čo si si zvolila včera, nemusíš niesť celý život.

🪞A čo teraz?
Ak cítiš, že si urobila rozhodnutie, ktoré dnes cítiš inak:

Dovoľ si priznať, že sa to v Tebe zmenilo.

Nemusíš sa obviňovať. Nemusíš všetkým vysvetľovať prečo.

Len si polož otázku: “Čo by som urobila dnes, keby som nebola viazaná včerajším rozhodnutím?”

A uvidíš… často práve táto otázka otvorí dvere k uzdraveniu.

Sebareflexia je dar, ktorý Ťa neťahá späť, ale posúva vpred. Pomáha Ti pochopiť, že nie si povinná vydržať v niečom, čo už nie je v súlade s Tebou.
Aj keď si sa kedysi rozhodla s najlepším úmyslom – dnes môžeš cítiť niečo iné. A to nie je slabosť.
To je sila ženy, ktorá si verí natoľko, že sa vie pozrieť pravde do očí a ísť ďalej.

Sebareflexia mení život, dáva Ti druhú šancu.
Niekedy stačí len jedno „aha“ – a zrazu to, čo nás ťaží, stratí silu.
Nie tým, že sme to vyriešili. Ale tým, že sme to pochopili.

A práve vtedy začína malá, tichá transformácia.
Nie tá, ktorú zdieľame na Instagrame. Ale tá vnútorná – keď sa niečo v nás uvoľní.

🌱 Z hrdého „musím si za tým stáť“ sa stane láskavé „môžem to cítiť inak“.
🌱 Zo zatvoreného srdca sa začne jemne otvárať nový priestor.
🌱 Zo slova „chyba“ sa stane „skúsenosť, ktorá ma niekam posunula“.

A vtedy si žena začne vytvárať nový príbeh. Nie na základe strachu. Ale na základe pravdy o tom, kým je dnes.


MiZu